Rad fotografujem a rad cestujem. Pri hladani niecoho zaujimaveho a
dostupneho na vikendovy vylet som narazil na nieco co sa mi ihned
zapacilo.Bolo to mestecko Provincetown,na samom konci
Cape Cod
. Ved ked uz cestovat,tak najlepsie az na koniec ked uz nie sveta tak
aspon na koniec jedneho z jeho vybezkov.
Prve stretnuti z Cape Cod
bolo celkom zaujimave a to v momente ked som uvidel kanal ktory
odeeluje vybezok od pevniny a bol vybudovany kvoli tomu aby sa skratila
cesta lodiam.Ak sa pozrieme na mapu tak je jasne ,ze sa to
oplatilo.Nie je nijako neskutocne siroky ale vzbudil moj zaujem o to co
sa bude skryvat na tom kusku oddelenom od pevniny.Po prejazde mostom
ktory nas spajal z druhou stranou kanala ma cakala este necela
hodinka nudnej cesty po dialnici.Ale pochybnosti o spravnom vybere cest
som nemal.No a konecne som uvidel ciel mojej cesty mestecko
Provincetown. Prve co ma uputalo bola obrovska veza tyciaca sa vo
vzdialenom mestecku ktore je cele obklopene pieskom,pieskovymi dunami a
oceanom.Neskor som sa dozvedel ,ze je monument na pocest prvych
pristahovalcov z lode Mayflower ktory sa tu v roku 1620 pristavili .Veza
je vysoka 252 feet (okolo 80 metrov) a je mozne za poplatok vyjst az
hore a pokochat sa pohladom z takejto vysky.Ale k tomu som sa tentokrat
nedostal.
Velmi zaujimave je hlavne tulanie sa mesteckom ktore je plne
obchodikov,suvenirov a rozmanitych ludi.Ruch tu neuticha do neskorych
vecernych hodin.Pokial ide o ludi,tak urcite nikomu neunikne obrovske
mnozstvo parov rovnakeho pohlavia navzajom sa drziacich za ruky.Nikto
sa tu nad tym ale velmi nepozastavuje,kazdy vie ,ze tu zije velka
komunita homosexualne orientovanych ludi.Maju tu svoje vecerne show v
restauraciach a je mozne ich stretnut naozaj na kazdom kroku.Najzivsie
je to okolo velkeho mola kde kotvia lode.Vsade je to tu citit morom a
jedlom z morskych zivocichov .Nikto urcite nebude pochybovat o tom ,ze
je v skutocnom rybarskom mestecku.Skrekot cajok v tom len utvrdzuje.
Molo je rusne hlavne kvoli ludom cestujucim lodou Bostonu /asi hodina
cesty,autom myslim aspon 3/,rybarom ktorory tu maju svoje lode a
turistom ktory cakaju na vylet za najvetsimi cicavcami za velrybami
.Ano,je to jedna z hlavnych atrakcii a mozem povedat,ze skutocne stoji
za to.Absolvoval som ju sam viackrat a nikdy som neolutoval.Letaky
skutocne neklamu a videl som tieto obrovske tvory na vlastne
oci.Zoberie to cloveku tak trosku dych ked uvidi vynorit sa tieto
kolosy. Na lodi je viac ako stovka ludi ale v niektorych okamihoch je
tam uplne ticho a kazdy caka s napetim,kde sa tieto obrovske tvory
vynoria.Sucastou tohoto vyletu je aj fundovany zoolog ktory zodpovie na
dotazy o tychto tvoroch a objasni zaujimave fakty z ich zivota.Je
smutne ,ze ludstvo takmer vyhubilo tieto giganti a este stale sa o to v
niektorych statoch pokusaju.Smutne pomysliet,ze mozno o jednu dve
generacie tu uz budu o nich len legendy tak ako o dinosauroch alebo
mamutoch.
Najvetsou prirodnou zaujimavostou su vsak pieskove duny ktore sa
nachadzaju vsade okol nas.Je to nieco zvlastne a zaujimave.Su obrovskym
lakadlom pre umelcov,maliarov,fotografov alebo ludi ktory len tuzia po
oddych a relaxe.Nie vsade je povolene chodit ale I tak je tu mnoho miest
kde si ich clovek moze vychutnat.
Ani ja som sa nesnazil byt
vynimkou a snazil som sa ten piesok si apon trosku zvecnit a prezriet z
kazdej strany.Je tu neskutocne mnozstvo zatisi a zaujimavych
zakuti.Velmi zaujimave su najme pri skorom ranno a vecernom svetele . Je
to mnozstvo chodnikov pre cyklistou ktore vedu cez duny.A co ked
nemam svoj bicykel?Nic jednoduchsie ,v meste je to skoro ako v
Pekingu, bicykel je tu najpopularnejsi dopravny prostriedok a pozicat
ho je ten najmensi problem.Kto raz skusi ist po hlavnej ulici autom
,urcite to pochopi.Po bicykli je su tu este velmi popularne male mopedy
no a potom je to velmi zaujimave aj na peso. A kedze vsade okolo nas
je Atlanticky ocean nesmu tu chybat ani majaky, len samotny
Provincetown ichma niekolko a tiez vela restauracii ktore ponukaju
hlavne morske speciality ale nielen tie.Na svoje si pride kazdy gurman a
milovnik
dobrych receptov.
Ako
fotograf som si majaky nenechal ujst .Je mozne sa k nim dostat peso aj
autom.Mal som stastie sa na jeden z nich dostat az hore a pozriet si
svet z vysky.Je to hlavne pre stredoeuropana ako ja dost zaujimavy a nie
kazdodenny pohlad. Na Race Point je mozne sa v letnej sezone aj
ubytovat.Nie je to sice ziadny luxus ale zazitok to bude urcite.No a
pokial ste milovnik rybarcenia,tak ste urcite na spravnom mieste.Race
Point je povazovane za jedno z lepsich miest na rybareni v okoli.Je
mozne chytat z brehu alebo si prenajat lod.Nie je potrebne ziadne
povolenie ale musia sa dodrziavat pravidla. Treba vsak prist v
spravnom case,mne a mojim priatelom sa to nepodarilo.Vylovili sme len
par malych zralokov a na tie sme chut velmi nemali. Nielen Provincetown
ale cely Cape Cod je miesto kde sa vzdy rad vratim a viem ,ze vzdy tu
najdem nieco nove a zaujimave. Cela oblast je ako stvorena na oddych a
naberanie cerstvych sil.A ludia to samozrejme vyuzivaju.Mnoho ludi z New
Yorku a celej oblasti New England tu ma svoje letne domceky alebo si
tu v lete prenajimaju bungalovy a domceky za velke peniaze.Je to
letovisko pre tych co netuzia ist daleko od domu a aj tak si chcu
oddychnut v romantickom prostredi ktore im doda sil do dalsich dni.Cez
leto je tu skutocne rusno.Vsetko sa to ukludni az v septembri ,ceny
hotelov klesnu dole a turisticky ruch trosku utichne aby sa v plnej sile
vratil v nasledujuce leto. Kto planuje stravit nejaky cas na tejto
strane USA urcite by si nemal nechat ujst navstevu miesta ako je toto.
Par slov pre tych co radi fotia.
U
objektivov sa da vyuzit kazda ohniskova vzdialenost.Ja som pouzil od
20mm do 200mm.Hlavne je mat zo sebou stativ a nezabudat na to,ze
najlepsie svetlo je rano a vecer.Ale hlavne nezbudat na vsade pritomny
piesok a slanu vodu okolo nas a davat si preto pozor na svoje
vybavenie. Pri pouziti sirsieho objektivy je vhodne mat nieco v
popredi.V pripade digitalu je dobre vyuzit moznost fotit v RAW formate a
neskor vyuzit vacsie mnozstvo informacii k finalnej produkcii vasho
genialneho obrazku.
© 2007 Miro Vrlik